Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Umiestnenie mesta v samotnom srdci Európy na brehu Dunaja predurcila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. Skutočné dvere do histórie však otvára až keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred nl., ktorí na území mesta založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou. Keltské oppidum, ktoré zaberalo celý hradný vrch, siahalo až k priestoru dnešného Námestia slobody na severe a na juhu až k dunajskému brehu. Bratislavské oppidum sa preslávilo razením mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec. Zánik oppida sa predpokladá v polovici 1. storocia pred n.l. pod vplyvom vpádu Dákov. Niekedy kvitnúce, ekonomicky silné ústredie keltskej moci prestáva existovať. Zvyšky keltského obyvateľstva tu však prežívali až do rímskej okupácie pravého dunajského brehu. Na základe laténskych oppíd, tak ako mesto Bratislava, vyrástli aj iné velkomestá Európy, napr. Vieden, Budapešt a Paríž.
1.1.1919 sa Bratislava stala súčasťou novovzniknutého Česko-Slovenska, ale až v roku 1968 po podpísaní zákona o federácii a vytvorení federácie dvoch republík – Českej a Slovenskej sa stala hlavným mestom Slovenska.
Dňa 1.1 1993 vznikla samostatná Slovenská republika a Bratislava sa stala jej hlavným mestom.